Metóda písania a rozhovoru vo vyučovaní literatúry

27. dubna 2009 v 17:58 | Miharu-san |  Referaty
Tak teraz niečo zo SJ a Literatúry.

METÓDA PÍSANIA

Písanie má vo vyučovaní literatúry špecifickú úlohu, vo viacerých smeroch však totožnú s inými učebnými predmetmi.
1. Písanie pozitívne vplýva na rozvoj rečovej kompetencie žiaka a tým aj na správnosť jeho myslenia - akt písania poskytuje lepšie pochopenie podstaty jazyka a jeho možností, ako aj uvedomenie si spoločenského bytia.
2. Písanie uľahčuje učenie sa žiaka v jazyku slovenskom i v ostatných učebných predmetoch.
3. Písaním sa žiak pripravuje na účasť na kultúrnom a spoločenskom živote, ako aj na ďalšie sebavzdelávanie

Paralelne s osvojovaním si písomného prejavu prichádza do úvahy ako jeden z jeho najdôležitejších školských učebných foriem nácvik písomnej fixácie:
1. Poznámky (poznámkovanie) - prenášanie najdôležitejších myšlienok, záverov a asociácii "na papier". Poznámky by mali byť prehľadné a jasné, zhrnutie ktoré si spravý sám žiak podľa vlastného uváženia.
2. Výpisky - sa zakladajú na doslovnom vypísaní téz, záverov, citátov a fragmentov textu. Používajú sa pri práci s textom alebo lit.dielom.
3. Zaznamenávanie vlastných názorov (o poznávanom obsahu, probléme) - zverejňujú sa vlastné zistenia napr. o knihe, predmetom tejto formy je hlavne individuálny postoj a odozva "počúvajúcich"
4. Schémy a prehľadné tabuľky - osovojovanie si materiálov, pojmov, téz na základe ich vzájomných vzťahov. Súvhodné pre žiakov,ktorý majú rozvinutú zrakovú pamäť a priestorovú orientáciu.
5. osnova - usporiadanie, model, organizujúci princíp výstavby textu

METÓDA ROZHOVORU

Rozhovor ako vyučovacia metóda je pomerne náročná, ale má svoje výhody: účinné rozvíjanie poznávacích schopností žiakov, "kroková" postupnosť osvojovania si nových vedomostí a poznatkov, možnosť priebežnej kontroly zo strany učiteľa.
Podľa funkcie v ktorej využívame túto metódu poznáme rozhovor:
1. motivačný (úvodný),
2. vyvodzovací - na sprístupnenie nového učiva, tzv. opisný a vysvetľujúci (heuristický)
3. opakovací a aplikačný
4. záverečný

Dialogické metódy rozhovoru

Triedenie podľa Mojžíška:
1. Sokratovská metóda (sokratovský rozhovor)
2. Heuristická metóda (heuristický rozhovor)
3. Beseda
Sokratovská metóda - otázkovo-diskusná slovná metóda.
Priebeh na vyučovaní: učiteľ formou rozhovoru, predovšetkým vhodne zvolenou otázkou, aktivizuje žiakov premýšľať a tým ich privádza k rôzným poznatkom. Pri využívaní tejto metódy je východiskom predchádzajúca skúsenosť, vedomosť žiakov, na čom možno stavať nové poznatky. Učiteľ vedie žiaka tak, aby si domýšľal situáciu, a žiak - riadený otázkou - sám vyvodzuje nové poznatky.
Heuristický rozhovor - žiak, ktorý je motivovaný učiteľovou otázkou, sa snaží problém riešiť samostatne. Pomocou reťaze navzájom nadväzujúcich, funkčne a významovo primerane zaťažených a adresovaných otázok učiteľ vedie žiakov k tomu, aby pozorovali objekt, sledovali jeho štruktúru, priebežné dejové vlastnosti, vyslovovali hypotézy, zdôvodňovali svoje tvrdenie, robili dokumentáciu, záznam. Heuristická metóda učí žiakov samostatne myslieť a odhaľovať cesty, ako pochopiť lit.dielo.
Systém otázok sa utvára na základe indukcie a dedukcie.

Otázky by mali byť:
- jasné, presné, logické, jazykovo správne, aby im rozumeli všetci žiaci
- podnetné, aby aktivizovali myslenie žiaka (kladieme ich celej triede)
- náročné, primerané mysleniu žiaka
- jednoznačné, aby viedli k jednej myšlienkovej operácii

Aktivizácia vyučovania rozhovorom prebieha troma základnými stupňami:
1. Učiteľ v priebehu rozhovoru dáva žiakom otázky, prípadne sa žiaci pýtajú a hovoria o svojich skúsenostiach. Dialóg sa odvíja lineárne pričom postupne zasahuje jednotlivcov v triede.
2. Okruh priamých účastníkov sa rozširuje. U.položí otázku na ktorú odpovedajú viacerí žiaci. Ich rôzne odpovede komentuje učiteľ naraz. Jeden podnet vyvoláva niekoľko reakcií rozličného druhu. Reakcie upravý učiteľ tak, aby sa do popredia dostali tie najpravdepodobnejšie tvrdenia. Potom vyvodí závery.
3. V tomto najvyššom stupni si žiaci kladú otázky navzájom, odpovedajú si na ne buď sami, alebo za pomoci učiteľa (forma problémovej besedy). K dosiahnutiu tohto tretieho stupňa je potrebné nacvičovanie si čiastkových variantov rozhovorov ako napr. rozhovor učiteľa s triedou, rozhovor učiteľa s jedným žiakom, rozhovor dvoch - troch žiakov, kladenie otázok žiaka celej triede a pod.

Pri dialogických typoch rozhovorov by si mal učiteľ pripraviť plán v ktorom si ujasní:
1. Čo chce vyvodzovacím rozhovorom (heuristickým, sokratovským) dosiahnúť. Vymedzí si poznatky, ktoré má so žiakmi vyvodiť (fakty, ich výber a poradie,poučky, pravidlá - ich konečná formulácia, zovšeobecnenie - ich príčinné vzťahy a vyjadrenie).
2. Z čoho bude vychádzať pri vyvodzovaní: či zo životných skúseností žiakov alebo z vedomostí, ktoré si už osvojili, prípadne z analogických východiskových rpíkladov, z názoru, z lit.vychádzky, exkurzie a pod.
3. Aké myšlienkové pochody bude musieť navodiť u svojích žiakov.
4. Zostavý si osnovu v ktorej rozvedie hlavné otázky

Monologické metódy rozhovoru

Rozprávanie - je jednoduchým výkladom faktov, udalostí a procesov. Malo by byť živé, pútavé, kompaktné, obrazné, aby žiaka zaujalo.
Prerozprávanie - je to jednosmerná fubulačná podoba výpovede, zaznamenávajúca udalosti (príbehy, deje) v ich chronologickom a príčinno - dôsledkovom prepojení. Plní kontrólnu funkciu.
1. Reprodukované prerozprávanie - je prerozprávanie,pri ktorom žiak vlastnými slovami prerozpráva prečítaný príbeh, počuté udalosti.
2. Adaptované prerozprávanie - prispôsobenie lit.diela špecifickým podmienkam a cieľom príjmu. Adaptácia sa odlišuje od pôvodného diela: elimináciou (vynechaním častí), amplifikáciou (rozšírenie o nové časti a pasíže), kontamináciou (z viacerých textov sa vytvárajú nové)
V školskej lit.sa adaptácia uberá týmito smermi:
- adaptácia na základe čítania súvisí s domýšľaním alebo vymýšľaním nových príhod
- adaptácia opierajúca sa o skúsenosti žiaka
- adaptácia obohatená alebo rozvinutá na základe žiakovej fantázie
Vysvetľovanie - podrobnejšie objasnenie faktu,pojmov, skutočností. Je nevyhnutne potrebné pri zavádzaní nového javu, úkazu, pojmu a pod. Býva kombinované s metodickými čonnosťami napr. predvádzaním modelov a pod.
Opis/charakteristika - (vnúrotný opis postavy) využíva sa spontánne tam, kde je potrebné opísať, jav, postavu, udalosť a pod. ktorú žiak nepozná na základe vlastných skúseností a ani na základe sprostredkovaného poznávania. Sleduje sa ním predovšetkým náuková (poznávacia) stránka problému.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 RobertJen RobertJen | E-mail | Web | 14. května 2017 v 4:55 | Reagovat

california state pharmacy board  <a href=http://dhd2013.filos.unam.mx/cialis-sin-receta.html>cialis sin receta madrid</a>  morning after pill success rate

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama