Rodina ako primárny vonkajší činiteľ rodiny (pedagogická psychológia)

8. června 2009 v 15:52 | Miharu-san |  Referaty
Niečo z výchovnej pedagogiky


Rodina ako primárny vonkajší činiteľ výchovy

Fakultný seminár o rodine som si vybrala, pretože podľa mojho názoru je rodina východisko úspešného rozvoja dieťaťa. Už v mojej, síce krátkej pedagogickej praxi, som zistila, že učiteľ sa akokoľvek môže snažiť vštepiť určité morálne hodnoty, alebo základy slušného správania, keď dieťa príde domov a správa sa ako chce, lebo jeho rodičia na neho nemajú čas. Rodina je základ. Dieťa v rodine odkopíruje akékoľvek správanie rodičov a to nielen to dobré. Pri zakladaní rodiny by si rodičia mali uvedomiť, že to nieje len tak priviesť dieťa na svet, ale je to určité poslanie a celoživotný záväzok. Preto dieťaťu vytvárame prostredie, kde je veľa lásky, pochopenia, ochoty a povzbudenia.

Ako by mala rodina vyzerať?:

Rodina ako prvotná bunka spoločenského života je charakterizovaná ako miesto kultúry života a pre život, kde sa jedni od druhých učíme základným hodnotám spolužitia, oceňujúc odlišnosť a bohatstvo každého jedného. Je to miesto, kde dieťa začína uctievať Boha. V rodine by mala byť pozitívna klíma a vyhovujúca kvalita života vo všetkých dimenziách života rodiny. Je dôležité mať identický názor pri výchove svojho dieťaťa t.j. keď mama povie áno aj otec povie áno, nie opačne.

Rodina ako vonkajší činiteľ výchovy
Rodinné prostredie vplýva na formovanie jedinca. Je to prostredie, v ktorom majú na dieťa najväčší vplyv rodičia potom súrodenci a napokon starí rodičia, príbuzní a známi. Vplýva na deti priamo, alebo nepriamo tým, že dieťa formuje konkrétna atmosféra v rodine. Rodičia často prenášajú svoje problémy s rodičmi na deti a to tým , že sa s nimi nemôžu rozprávať. Zabúdajú však na to, že sa im to môže vrátiť. Rodičia sú pre deti príkladom takže je podstatné, aby bola zhoda medzi ich slovami a skutkami.

Príčiny krízy rodinnej výchovy
Rytmus práce: skutočnosť, že obaja manželia, tade aj matky rodín často vykonávajú svoju profesiu ďaleko od domova. Sekularizácia sociálneho prostredia, vplyv TV. V dnešnej dobe, sa väčšina rodičov schyľujú k rozhodnutiu, že jeden z nich odíde robiť do zahraničia. Potom dochádza k tomu, že ten kto ostane doma s deťmi nemá dostatok času na výchovu svojich detí.
Zmena životných podmienok súvisiaca s veľkosťou bytov, zmenšenie rodinného jadra- starí rodičia, ktorí zastávali tradičnú úlohu v procese odovzdávania kultúry a viery sa vzdialili.
Deti trávia mnoho času pre školské povinnosti a mnohé doplnkové aktivity ako je šport, hudba a činnosť v rôznych kluboch.
Deti doma väčšinu času trávia pred PC, čo spôsobuje nedostatok priestoru na dialóg s rodičmi.
K zrýchleniu a šíreniu tohto procesu prispieva vzrastajúca nestabilita rodinného života.


Výskum rodinnej situácie
Veľmi ma zarazili výsledky prezentovaného prieskumu. Podľa mňa sú to už alarmujúce čísla.
Skúmaných bolo 250 respondentov v rozmedzí od 14 do 15 rokov. Hlavným cieľom bolo zistiť azmosféru v rodine, ich rodinú situáciu a hodnotenie rodiny v ktorej žijú. Do úvahy sa nebrali rozdiely medzi chlapcami a dievčatami, medzi minoritami, finančnou situáciou rodiny.
Z prieskumu sa ukázalo, že iba 50 % detí žije s rodičmi, ktorí sú v manželskom zväzku. Ostatné deti, majú rodičov rozvedených, alebo žijú vo voľnom zväzku. Sama si kladiem otázku: " Od koho si deti majú brať príklad? ". Ďalšia otázka v dotázniku bola, kedy deti hovoria so svojimi rodičmi. Tu bolo číslo, ktoré asi každému vyrazilo dych. 12,4% detí uviedlo, že sa so svojimi rodičmi nerozpráva nikdy a 25,6% len veľmi sporadicky. Prvá myšlienka čo ma napadla bola, že aj s detmi v detskom domove sa viac rozprávajú.

Prieskum dokázal, že by sme sa všetci mali zamyslieť akú chceme mať rodinu. Uvedomme si, že deťom nestačí zaplatiť učiteľku anglického jazyk, tancu alebo inú mimoškolskú aktivitu. Neposielajme deti k TV alebo PC, hneď ako prídu domov. Komunikujme s deťmi, zaujímajme sa o ich problémy, starosti či radosti. Trávme s nimi spoloné chvíľe. Dávajme im najavo našu lásku, budme im príkladom, ich vzorom. Človek na ktorého sa budú môcť obrátiť so všetkým bez strachu či výčitiek. Na záver by som uviedla veľmi peknú myšlienku, nad ktorou by sme sa mohli všetci zamyslieť. Dona Bosca: " Kto vie, že je milovaný, miluje. A ten, koho milujú dosiahne všetko."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama