Život je zázrak 01

24. ledna 2010 v 15:39 | Miharu-san |  Moje Fanfiction
Tak som sa konečne dokopala niečo napísať (veľká vďaka neee-chan Angele, ktorá do mňa denno-denne hustila, aby som niečo napísala). Ujasníme si najskôr faky:

Anime: Naruto, D. Grey-man a veľká fantázia v mojej hlave
Postvy: Sasuke Uchiha, Naruto Uzumaki, Yuu Kanda, Lavi Bookman, OC (Emi Uchiha)
Páry: ešte neviem, ale nebude to len yaoi...
Miesto: stredná škola v japonskom meste ( a áno, ani srnka netuší v ktorom..:D)

Tak ak máte chuť čítať nejakú spleť z mojej hlavy tak prosím smelo do toho, ak vás to nezabije, tak vás to posilní....


Vonku bolo ukrutné počasie, všetko zahalila tma a svetlo na zem prenikalo v podobe bleskov. Toto počasie by uviedlo do depresie každého normálneho živého človeka, avšak v okne jedného z domov stál človek, ktorý toto počasie miloval, bolo akousi jeho spoveďou duše, pocitov, ktoré ho trápili už od malička, jeho zronenej duše a ukrutnej bolesti, ktorá mu nedávala v noci spávať. Stál na terase typického japonského štýlu a vnímal každú kvapku padajúcu na zem. Pred dažďom ho chránila strecha, no kvapky sa dostali na drevenú podlahu, cítil ich chlad, cítil vôňu čerešňových kvetov, vzduch ktorý mu prerážal do pľúc. Takto tam stál so zatvorenými očami už veľmi dlho, zahĺbený v myšlienkach a spomienkach z ktorých ho vytrhla melódia. Oči neotváral, nechal ich zatvorené a len sa ponoril do melódie klavírnej skladby znejúcej zo susedného domu. Nepamätal si, že by tam niekto býval, ten dom bol opustený odkedy si pamätá. Netrápilo ho to, nikdy sa nezaujímal o to, čo sa deje okolo neho, nikdy nemal potrebu sa niekomu zdôveriť, požiadať o pomoc. Proste bol samotár, zmieril sa s tým, hoc mal len 18 rokov. Pomalá melódia ho ukľudňovala a zároveň znepokojovala. Cítil ako mu preniká do kostí každý tón, tón ktorý vyjadroval pocity klaviristu. Akoby ho niečo trápilo. Ešte nikdy nič nepociťoval pri hudbe, ani ju dokonca nepočúval, nič mu nehovorila, radšej mal ticho a meditáciu. No toto bolo niečo výnimočné, hudba, ktorá mu dokázala nabudiť pocity a dostala sa mu pod kožu.
Nedalo mu to, chcel vedieť, kto to hrá, chcel to zistiť. Vybral sa bosí po mokrej drevenej podlahe, ktoré neskôr nahradili steblá trávy. Prudko pršalo, šaty mu zmáčal dážď a dlhé čierne vlasy sa mu lepili na šaty. Prešiel záhon kríkov, keď zbadal v susednom dome malé svetielko v okne. Uvažoval či ísť ďalej. Zrazu klavír utíchol, svetlo zhaslo a všade navôkol ostala tma. Cez celú záhradu sa rozbehol k domu, musel proste vidieť toho človeka čo tak nádherne hral. Bolo však neskoro, v dome nebolo nikoho, len predné dvere boli trochu poodchýlené z čoho usudzoval, že klavirista sa očividne ponáhľal. Divil sa, keď zbadal, že dom bol úplne prázdny, až na veľké piano uprostred, asi bývalej, obývačky.
Nezostávalo mu nič iné,len sa vrátiť domov. Bol celý premočený, osušil sa a sadol na okraj postele. Premýšľal kto to tak asi môže byť? V škole nepoznal nikoho, kto by hral na klavír s takým citom.
"Tsss, to je blbosť..." zamumlal si a odohnal všetky myšlienky do kúta. Predsa nemá za potrebu zaoberať sa takými banálnosťami ako je hudba...Ľahol si teda do mäkkých bielych perín a tvrdo zaspal.

O pár domov ďalej v jenom japonskom domčeku:

"Emi" z obývacej izby sa vynorila čiernovlasá hlava mladíka, ktorý mal o svoju sestru nesmierny strach. "Si celá premočená, kde si bola?" Prehodil jej cez ramená a hlavu suchý uterák.
"Bola som sa len prejsť." ticho odvetila a pobrala sa smerom do svojej izby. "Nie som hladná." dodala skôr ako sa jej stihol brat opýtať.
Zvykol si na to, že je akosi schopná prečítať jeho myšlienky, alebo to bol len šiesty ženský zmysel? Vedel, že nemá cenu ju do niečoho nútiť. Bola taká už dlho, ani sa jej nečudoval, predsa len bola o niečo citlivejšia ako on. Myslel si, vlastne dúfal, že sa jej stav zlepší keď sa k nemu nasťahuje, do nového mesta, do nového sveta. Už sa nemohol pozerať, ako sa trápi. Vedel, že sa to nezmení úplne, ale chcel, aby bola ako predtým, veselá, plná života a hlavne šťastná. Nové prostredie, nová škola, nový priatelia, nová etapa života - to všetko dúfal, že ju prinavráti späť, spraví ju opäť šťastnou. Bola pre neho všetkým, to najdrahšie čo v živote mal. Ochraňoval ju, staral sa o ňu. Dlho nevedel, že má vlastne ešte nejakého súrodenca, dlho si myslel, že ostal na tomto svete sám, až raz mu osud do cesty prihral náhodu a tá náhoda chcela, že našiel niekoho, o kom si myslel, že ani neexistuje - svoju sestru, dvojča. Vtedy akoby sa mu do života opäť vrátila chuť žiť a šťastie. Boli obaja šťastný, všetko zmenila jedna jediná náhoda. Život vie byť pekne vypočítavý a krutý.
Emi ležala na posteli, preoblečená do pyžama a zababušená do perín. Vonku neprestávalo pršať a tak bolo v dome trochu chladno. Pozrela na fotografiu pri nočnej lape. Usmievali sa na ňu dve dospelé tváre muža a ženy a mladého chlapca ku ktorým sa túlilo malé čiernovlasé dievčatko s dvoma vrkočmi a veľkým úsmevom na tvári. Z myšlienok ju prebralo klopanie na dvere. Do izby vošiel je brat s pohárom teplého kakaa v ruke.
"Nesiem ti niečo teplé, ani si nejedla." Položil pohár vedľa fotky a sadol si na kraj postele.
"Emi" pohladil ju po vlasoch "spomienky sú pekné, ale nemali by brániť človeku v živote."
Vyliezla jej jedna malá neposlušná slzička z oka.
"Aj ja som ich mal rád, viem aké to je niekoho stratiť, ale musíš žiť ďalej. Raz to všetko prebolí." Hladil ju po vlasoch aby ju utíšil a dodal je pocit bezpečia.
Nebol na takéto zaobchádzanie zvyknutý, ale ona ho to naučila, hoc sa o to ani nesnažila. Naučila ho mať rada druhých ľudí, prejaviť svoje pocity a starostlivosť, naučila ho milovať život a tešiť sa z prostých vecí.

Zaspala. Vonku búrka pomaly ustávala a noc sa javila pokojnejšou...Zajtra ťa čaká nová etapa, potrebuješ byť silná sestrička.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 natuska0011 natuska0011 | Web | 24. ledna 2010 v 15:42 | Reagovat

ten design čo máš..je moc hezký♥♥...vážne skvelý..:-)..

2 Ka_Trina Ka_Trina | Web | 24. ledna 2010 v 15:44 | Reagovat

Jůůů...ty máš v menu Avatar...? Miluju ten film!

3 Angela Angela | Web | 24. ledna 2010 v 15:45 | Reagovat

pekné.....ale vieš z čim nesouhlasim:D

4 LuCishQa~ LuCishQa~ | Web | 24. ledna 2010 v 15:47 | Reagovat

Začínám s povídkou, prosím. Chci vědět tvůj názor.

5 TerusH* TerusH* | Web | 24. ledna 2010 v 15:47 | Reagovat

Máš moc hezký blog....pokud chceš podívej se na náš=)

6 *Nelly-san* *Nelly-san* | Web | 24. ledna 2010 v 15:49 | Reagovat

Prosim hlasni za mna v 3-tom kole SONAP :D som tam ako *Nelly-san* s Yuuki Cross..!:) Mooc rada oplatim len prosiim hlasni..! Dakujeem aaa stranka -
TU: http://bleeding-dream.blog.cz/1001/sonap-3-kolo

7 Angela Angela | Web | 24. ledna 2010 v 17:57 | Reagovat

jo? přizabiješ? a kdo ti pak bude psát povídky? hm?:D

8 Arisu-sama<<SB♥ Arisu-sama<<SB♥ | Web | 25. ledna 2010 v 16:50 | Reagovat

Sugoi.Už se moc těším na další dílek.

9 Nam x3 Sbííínko Nam x3 Sbííínko | Web | 25. ledna 2010 v 17:39 | Reagovat

urči přečtu ;3

10 Sayuri // さゆり Sayuri // さゆり | Web | 29. ledna 2010 v 19:59 | Reagovat

ahoj :) nechceš spriateliť blogy? ak ano tak mi napíš pls sem: http://sunrise-sunset.blog.cz/1001/prve-a-snad-aj-posledne-triedenie-sb-na-sunrise-sunset

11 Gel-chan Gel-chan | Web | 30. ledna 2010 v 10:18 | Reagovat

Uááá nádherné ^^.

12 Arya Arya | Web | 12. února 2010 v 22:55 | Reagovat

krasne len som zvedava kedy tam pridu lavi s narutom :P oni su taki ehm *ako to spravne nazvat* svihnuty :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama